Foto: © 2005 STUBA DIVERS,
Peter SýkoraJalec hlavatý/Guláška
Niečo o Jalcoch
Jalec je v našich vodách zastúpený viacerými druhmi. Ide o Jalca obyčajného (Leuciscus leuciscus), Jalca hlavatého (Leuciscus cephalus) a do tretice Jalca tmavého (Leuciscus idus). My sa budeme zaoberať Jalcom hlavatým.
Túto rybu môžete stretnúť pri potulkách pod vodou v prúdiacej, ale aj v stojatej vode. Na obľúbenej potápačskej lokalite, ktorú často spomínam, na seneckej Guláške, sa s týmto druhom stretnete takmer pri každom ponore.
Teda ak si pozorne všímate okolie a nečakáte, že sa z každej strany vyrúti 10 kg kapor, veľká šťuka alebo 30 kg sumec. Aj pod vodou sa treba vedieť pozerať.
Jalec hlavatý má robustné telo v tvare valca. Ústa sú veľké, análna plutva je výrazne vypuklá. Spolu s párnymi plutvami má červenkastý nádych, v čase neresu je krvavočervená.
Chrbát špinavozelený, boky striebristé a brucho belavé. Okraje šupín sú lemované tmavou farbou až vzniká dojem sieťovej kresby tela.
Je jednou z najhojnejšie sa vyskytujúcich rýb u nás. Nájdeme ho práve tak v nížinných vodách, v stojatej i prúdiacej vode. Na Slovensku sa s ním môžeme stretnúť prakticky všade okrem tatranských jazier a horských potokov.
Žije v menších skupinách pod previsnutými brehmi a koreňmi stromov.
Najmä v pstruhových vodách, kde ubudlo pstruhov, sa Jalec hlavatý premnožil do takej miery, že je často jediným a suverénnym vládcom týchto vôd. V teplom období sa zdržuje v plytkých prehriatych vodách, kde je pre neho dostatok potravy. S blížiacou sa zimou sa sťahuje do hlbších vôd, kde prezimováva s inými kaprovitými rybami. Zdržuje sa v skupinách.
Čo sa mi raz prihodilo?
Jalec bežne dorastá do 30 cm s váhou 300–500 g. Môžeme sa však aj stretnúť s 2-3 kg kusmi, dokonca v niektorých priehradách chytili až 6 kg ryby s dĺžkou do 50 cm. Dnes je to však veľmi vzácny jav. Ddožíva sa 12–15 rokov. Rastie veľmi pomaly, v prvom roku dorastá do 6 cm, vo štvrtom roku 16 cm, v siedmom roku 24 cm a v deviatom roku 30cm. Pohlavne dospieva v 2–4 rokoch.
Neres prebieha v máji – júni na štrkovom alebo kamenistom dne v strede prúdu rieky alebo potoka pri teplote 12–17° C. V stojatej vode ho v čase neresu môžeme objaviť v plytkej, niekoľko 10 cm vode so štrkovým dnom. Raz som bol filmovať v Senci lieňa a náhodou som narazil na húf neresiacich sa Jalcov hlavatých. Pomaly som sa približoval k celej skupine.
Neres sa odohrával v plytkej vode, tesne pri brehu. Podarilo sa mi k nim s kamerou priblížiť tak blízko, že som bruchom drel o kamenisté dno. Ľudia z chaty, pod ktorou sa toto divadlo odohrávalo, spočiatku nechápali čo sa deje, keď zbadali takmer na brehu ležať nehybne človeka v kompletnej potápačskej výstroji.
Mysleli si, že sa mi niečo stalo a zbehli po chvíli dolu ku mne na pontón patriaci k chate. Milé jalce boli tak zabrané do milostných hier, že im buchot nôh na pontóne vôbec neprekážal. Ľudia pochopili, že zo senzácie pre bulvár nebude nič, až keď som zdvihol hlavu z vody a namrzene im oznámil, že mi plašia ryby, ktoré práve filmujem.
To som však nemal robiť. Ako vždy ma zaplavili otázkami typu „Ako dlho vydrží tá bomba na chrbte“ a pod. Bolo po filmovaní. Našťastie som dostal na kazetu v kamere dosť materiálu, takže som sa nakoniec zľutoval a dal sa s nimi do reči. Vysvitlo, že na chate je svadobná hostina.
Za moju snahu odpovedať im na rôzne otázky a za spestrenie svadobnej oslavy sa mi odmenili výslužkou a fľašou dobrého vína. Na ten ponor ešte dnes spomínam s úsmevom. Okrem jalcov na digitálnej kazete som si z ponoru doniesol aj zákusky s vínom. Neobvyklé, ale príjemné.
Vráťme sa však k našej rybe. Samička Jalca hlavatého kladie až do 100 000 ikier vo viacerých dávkach. Hovoríme o tzv. dávkovitom nerese. Vytiera sa po častiach, v 2 až 4 dávkach s odstupom 10 až 20 dní. Na vybraných úsekoch pre ikry sa zdržujú samce a medzi ne nabiehajú dospelé samice. Z nádrží sa vyťahuje na trenie do prítokov. Vzhľadom na zhoršenie situácie s jeho populáciou, muselo sa prikročiť aj k umelým výterom. Ikry sú pomarančovej farby s priezračným obalom. Vývoj oplodnených ikier trvá približne 4 dni pri teplote 15° C.
Čo sa týka jedálnička, ide o veľmi pažravú rybu. Loví prevažne hmyz spadnutý na vodnú hladinu, larvy vodného hmyzu, ale aj semená rastlín príp. červy. Nie je ničím neobvyklým, že veľké jedince zožerú aj malé ryby, žaby alebo raky.
Mäso sa neteší veľkej obľube.
|
 |
 |
Nie je jednoduché, dostať Jalca pred objektív. Dokáže plávať naozaj veľmi rýchlo.
|
Na tejto fotografii vidíme krásne zaoblené telo Jalca hlavatého aj s jeho ústami, podľa ktorých ho vieme rozoznať. |
Jeho význam
Fotografovanie jalca je náročná disciplína. Jalec je ryba, ktorá je stále v pohybe. Nikdy pred objektívom nepózuje, ako napríklad ostriež alebo šťuka.
Okrem toho je veľmi plachý, takže ak túžite po jeho fotografii, musíte uplávať veľa kilometrov a mať samozrejme aj trochu šťastia.
O schopnosti byť pohotový a mať nastavený fotoaparát na správne hodnoty ani nehovorím.
Napriek tomu, že táto ryba nie je ničím výnimočná, má svoje čaro. Len ho musíte objaviť. Možno vám k tomu pomôžu aj moje fotografie.
Peter Sumec Sýkora
Použitá literatúra:
Ryby v naších vodách: http://hrudik.sweb.cz
Původní druhy ryb: http://www.rybareni.com/seznam/jelec-T.htm
Atlas ryb – Jaroslav Dvořák: http://www.orso.cz/dvorak/atlas.html
Pozrite si:
Ilustračné fotografie a video