STUBA DIVERS STUBA DIVERS STUBA DIVERS STUBA DIVERS
OBČIANSKE ZDRUŽENIE
O nás Priatelia Správy Web-mapa Kolektív Kontakt Web STUBA DIVERS klub
Guláška – Copyright 2008 Peter Sýkora Aká je
Guláška
v Senci?
Foto: © 2008 STUBA DIVERS, Peter Sýkora
Guláška

Guláška – Hlboké jazero, Senec

STUBA DIVERS, 29.08.2009
Jazero Senec-Guláška sa nachádza po ľavej strane keď smerujete zo Senca po Nitrianskej ceste do Kráľovej pri Senci pred križovatkou s cestou smerujúcou do Nitry (Galanty, Serede). Odbočenie k jazeru je možné napr. pri Modrom domčeku. Vyjazdená cesta je okolo celého jazera. Prístup do vody je väčšinou zo strmého brehu. Pri Modrom domčeku – potápačský klub Atol-Senec, je vybetónované mólo. Môžete tu vidieť veľa atrakcií.


História vzniku Hlbokého jazera v Senci

Senecké jazero s rozlohou 95 ha, priemernou hĺbkou 12 m, s max. hĺbkou 16,5 m s ľudovým názvom Guláška, vzniklo spojením dvoch menších jazier, z ktorých jedno slúžilo k ťažbe štrku. Ťažiť sa začalo v rokoch 1948–1949, koniec ťažby bol niekedy v roku 1991, kedy sa odviezol korčekový bager z jazera. Pred ťažbou bolo toto miesto posiate malými políčkami s miernymi kopcami vo vlastníctve ľudí z okolitých obcí – Reca, Kráľova pri Senci a Senec. Najprv vznikli dve malé jazerá s názvom štrkovňa – ešte pre druhou svetovou vojnou. Dnes je na ich mieste brezoví lesík (miesto kadiaľ vedie cesta na takzvaný cíp). Obe jazerá boli obľúbenými rybníkmi miestnych rybárov. No neskôr sa zaviezli s odpadom z okolitých firiem, navrch sa naviezla zem a príroda spravila svoje. Keď sa začalo ťažiť veľké jazero, na začiatku ťažby používali bager s ťažením do 3 m. Neskôr prišiel výkonnejší bager a časom aj triedička kameniva na oddelenie veľkého kameňa. Tá sa ale stále kazila a napokon to dopadlo tak, že veľké kamene sa hádzali naspäť. Na ťažkú prácu spomínajú bývalí robotníci z ťažby štrku.

Nemým svedkom doby dávno minulej je aj známy Modrý domček na brehu jazera, nachádzajúci sa v tesnej blízkosti Nitrianskej ulice, cesty smerujúcej z mesta Senec do Kráľovej pri Senci. Domček slúžil ako sídlo administratívy pri expedícii štrku.

Pri jeho výstavbe pomáhal ešte aj dnes najbližšie žijúci obyvateľ pri jazere. Ako stavby vedúceho si zavolali murára z Bratislavy. Štrková cesta, ktorá vedie vedľa Modrého domčeka a smeruje až na polostrov (cíp), pôvodne viedla až do Récy, kde vyúsťovala. Využívala sa aj pri ťažbe na transport štrku. Najstaršia časť jazera je pri Modrom domčeku, potom pri Doprastave, ktorý vznikol pri západnom brehu približne v roku 1965. Naposledy sa ťažila hlboká časť smerom na východ medzi brehmi sever–juh. Na severnej strane vznikla aj paneláreň a v samotnom Senci na Nitrianskej ceste (cesta vedľa jazera od Senca) niekoľko betonárok, ktoré tam sú dodnes. Štrk sa vyvážal na všetky smery, do širokého okolia vyše 40 rokov.

Fotografia z roku 1985 „Modrý domček“. Jeho pôvodný stav pred rekonštrukciou. Stav po rekonštrukcii – fotografia je z roku 1996, VII. mesiac, od modrej farby dostal názov Modrý domček.
odrážka  Fotografia z roku 1985 „Modrý domček“. Jeho pôvodný stav pred rekonštrukciou. odrážka  Stav po rekonštrukcii – fotografia je z roku 1996, od modrej farby dostal názov Modrý domček.


Jazero dostalo ľudový názov po pánovi, ktorý býval v neďalekom rodinnom dome pri brehu jazera. Guláš Báči, ako ho volali miestni, chcel zachrániť pôvodné rybníky. Tie napokon dopadli tak, že ryby pokapali a doslova vyschli vďaka navážkam betónov a odpadu z okolia. Tak spomínajú na minulosť účastníci tohto diania. Medzi miestnymi sa začalo hovoriť – „Ideme na Gulášku.“ Hoci jazero dostalo oficiálny názov Hlboké jazero, stále pretrváva ľudový názov. Na mape ho však nájdete aj pod menom Čiernovodské, zatiaľ nevieme prečo.



Blízka minulosť Gulášky

Od roku 1993 bol Modrý domček základňou domáceho potápačského klubu Atol Senec, spravoval ho klub, ktorý viedol Ľudo Galovič so svojou obetavou manželkou Zuzkou. V súčasnosti slúži kolektívu potápačov zo Slovenska, Čiech a Moravy. V areáli okolo Modrého domčeka sa odohrávali počas celého roku rôzne aktivity súvisiace s potápaním. Ľudo tu organizoval každoročne Ekologický deň (čistenie jazera a jeho okolia s veľkým úspechom), vianočný ponor, rozlúčku so starým rokom či rôzne útoky na chuťové bunky v podobe pečeného prasiatka alebo guláš party. Na tomto mieste sa uskutočnilo aj sedem ročníkov potápačského letného tábora a jeden jesenný tábor (prvý letný tábor bol v roku 2003), ktorý organizovala skupina potápačov STUBA DIVERS z Bratislavy, pod vedením Petra Kundisa (6 táborov) a ďalšie ročníky pod vedením Miroslava Zverku. Toto miesto už desaťročia spája ľudí so spoločným záujmom o potápanie.

Lokalita začala byť už dávno vyhľadávaným miestom potápačských škôl pre výcvik potápačov. Ale aj priaznivcami iných vodných športov – windsurfing, vodné skútre. Skúsenejší potápači si ju obľúbili pre svoju jedinečnosť na zdokonaľovací tréning.

Žiaľ, veľké množstvo ľudí na jednom mieste a neopatrnosť pri zábave si vyžiadalo aj svoju daň. V roku 2004 smrteľne zranil český návštevník jazdiaci na vodnom skútri svoju priateľku z Čiech. Jej pamätný kríž je doteraz na mieste vedľa pieskovej pláže.
Počas ďalšieho roku, si jeden mladík pri júnovom šantení veľmi nepekne vyvrtol rameno. O rok neskôr prišiel o svoj život mladík, ktorý sa utopil pri freedivingu.

Od októbra 2009 začala povrchová úprava terénu na polostrove (na cípe), ktorá začala výrubom stromov. Predposledný októbrový týždeň začali práce na prevŕtavaní podložia Nitrianskej ulice pri Doprastave.

Technické práce, resp. opatrenia realizované v rámci revitalizácie jazera, ktoré svojou povahou ovplyvnili kvalitu vody a oživenie jazera prebiehali v rokoch 1994–2009. Na revitalizácii sa podieľali rôzne skupiny potápačov a potápačských škôl. Počas revitalizácie sa uskutočnili nasledovné úpravy:
- odstránenie mechanických nečistôt z brehov jazera a z vody,
- pravidelné ekologické dni organizované združením Senecké jazerá vždy v poslednú aprílovú sobotu klubom Atol Senec,
– organizovanie akcie Aware v septembrovú sobotu v rámci medzinárodného dňa za čisté vody rôznymi potápačskými školami,
- vybudovanie hniezd a výsadba vodných rastlín v ich okolí,
– vyťahovanie nečistôt.


Vytvoril sa tu prirodzený vodný biotop, vhodné prostredie pre viaceré hniezdiace druhy vodného vtáctva. Takzvaný malý polostrov je umiestený v SV rohu, v blízkosti železnice.

Na popud straty vegetácie v roku 2005 v zátoke pri Modrom domčeku prebieha od roku 2006 skupinou STUBA DIVERS monitoring Hlbokého jazera – Senec. Monitoringom je možné včas zachytiť všetky podstatné zmeny v kvalite vody, ktorú je potom možné do určitej miery ovplyvňovať najmä riadeným rozvojom vyšších rastlín (kosením makrofýt).

Pohľad v lete roku 2004 Členitosť dna
odrážka  Pohľad v lete roku 2004 na areál Doprastavu (vľavo) a na Modrý domček (napravo). Na mieste lesíka sa nachádzali rybníky a prvá „štrkovňa“.

odrážka  Letecký pohľad v roku 2004 na Hlboké jazero – Senec. Z tohto pohľadu je vidieť členitosť dna.





V súčasnosti je jazero vyhľadávaným oddychovým miestom pre rybárov a v letných mesiacoch aj pre kúpajúcich.

Popis lokality Guláška do 2008:

Odbočenie k jazeru je možné napr. pri Modrom domčeku. Vyjazdená cesta je okolo celého jazera. Prístup do vody je väčšinou zo strmého brehu. Pri Modrom domčeku – potápačský klub Atol-Senec, je vybetónované mólo. Môžete tu vidieť veľa atrakcií, ako napr. gumový reef (POZOR! od 19.09.2004 je už minulosťou, pneumatiky sú už vytiahnuté z vody) – množstvo pneumatík poukladaných vedľa seba, cievka z kábla, plechový čln, amfory – od potápačského klubu AMFORA zo Šale, kesón – vaňa hore dnom, MASH 4077, železničná značka, surf.

K výcviku veľmi dobre poslúži plošina v 10,5 m – vhodná len pre pokročilejších potápačov. Rozmiestnenie atrakcií, ako aj orientačných bodov nájdete v tejto podrobnej mape – Senec Guláška, Modrý domček, alebo v elektronickej mape. Pochopitelne tu nechýba bója, ktorá je východiskovým bodom pri navigácii v tejto časti jazera.

Trochu ďalej, od Modrého domčeka vľavo na cípe sú ďalšie atrakcie. Tu nájdete tieto: rúra, karoséria z trabanta, internet caffé, telefónna búdka, záchodová misa, kesón, autobusová zastávka, bicykel

Taktiež aj tu je veľká možnosť výcviku zabezpečená niekoľkými plošinami v rozdielných hĺbkach. Malá plošina je položená v 5-tich metroch. Veľká plošina je v hĺbke 12,5 m a je označená veľkou bójkou. Nová plošina má dve hĺbkové úrovne – 1,5 m a 3 metre.

Na východnej strane je pomerne dobrá viditeľnosť. No najlepšia viditeľnosť je na južnej strane od Kráľovej pri Senci. Z vyvýšeného strmšieho brehu vidieť krásne štrkové dno bez nánosu. Je to obľúbené miesto, kde sa vyhrievajú mladé Jalce hlavaté. Približne v polovičke brehu nájdeme hore na svahu kríž ako spomienku na smrteľnú tragédiu z roku 2004. Smerom k západu je na brehu upravená pieskovo štrková pláž skútristov. Na západnom brehu od Nitrianskej cesty je zopár stromov tesne na svahu, a zaburinené pole, ktoré oddeľuje cestu od jazera. Na okraji zátoky na západnom brehu je Modrý domček – základňa Atolu Senec.

Biotop Gulášky

V severozápadnom rohu jazera pri Doprastave je malá zátoka so zvýšeným množstvom rias. Vo vode sa vyskytujú sinice a riasy. Sinice sú vôbec najstaršími mikroorganizmami na našej planéte. Pri ich premnožení voda získa intenzívny zelený zákal sprevádzaný možným zápachom, nulovou priehľadnosťou, zhoršeným kyslíkovým režimom. Vo vode sa tvoria toxické látky, ktoré negatívne vplývajú na celý biotop. Premnožené riasy a sinice sa zo stojatých vôd nedajú odstrániť. Našťastie v tomto jazere aj vďaka jeho krátkodobej existencii je minimálny počet škodlivých rias. Voda v Hlbokom jazere patrí medzi najčistejšie jazerá v širokom okolí Slovenska.

Pri severovýchodnom rohu je malý výbežok s malou plytčinou asi 30 x 20 m, tiahne sa zo severného brehu (tento breh kopíruje železnicu, je rovný a oddeľuje ho od železnice pole). Na jeho ploche je množstvo tráv, ktoré slúžia ako útočisko pre vodné vtáctvo počas celého roka. Často tu vídame malé káčatká.

Vodné rastlinstvo

Primeraným množstvom rastlín v jazere je možné udržiavať kvalitný stav vody. Vyššie rastliny odčerpávajú živiny rozpustné vo vode, upravujú kyslíkový režim vody a tak potláčajú rozvoj nižších rastlín – sinice a riasy (vodný kvet).

Najčastejším druhom baktérii v Hlbokom jazere – Senec sú kolóniové a vláknité druhy.

Sinica Microcystis aeruginosa samovoľne pláva v hornej časti vody. Vytvára malé guľôčky – zhluky zelenkastej farby (až do veľkosti 0,5 cm).

Sinica Oscillatoria limosa – jej vlákna žijú na dne jazera. Po uvoľnení vytvárajú na hladine rôzne veľké chumáče. Usadzujú sa hlavne pri brehu ku ktorému fúka vietor, prípadne ich môžeme vidieť aj v strede jazera pri zmene smeru vetra. Pri brehu tvoria niekoľko metrov široké koberce.


Hlavné rastlinné druhy:
Stolístok klasnatý (Myriophyllum spicatum) je v jazere pôvodným druhom. Vyrastá z dna a jeho dĺžka môže dosahovať 3–5 m. Vyrastá až k hladine a pri kvitnutí jeho kvet vyrastá až nad hladinu.

Chary (Chara hispida, Chara fragilis) sú v jazere novými rastlinnými druhmi, porastajú iba dno. Podobne ako Stolístok aj Chary plnia úlohu regulátora odčerpávania živín z vody a zabraňujú tak premnoženiu siniciam a riasam. Chary predstavujú najvyšší vývojový stupeň zelených rias. Chary sú veľmi stará skupina rias. Zvápenatené oospóry (gyronity) sú známe už zo silúru a našli sa aj v neskorších geologických obdobiach.


Ojedinelý vzácny výskyt:
Riečňanka prímorská (Najas marina) – posledný zaznamenaný výskyt pri prieskumnom ponore (Sýkora, Zverka) dňa 23.08.2008 o 11.23 hod asi 150 vpravo od móla pri Modrom domčeku v hĺbke 4 m našla spomínaná dvojica jeden krík o ploche 1x1 m.


Menej zastúpené druhy:
Riečňanka prímorská (Najas marina)
Truskavec obyčajný (Hippuris vulgaris)
Zanichelka močiarna (Zannichellia palutris)
Červenavec kučeravý (Potamogeton crispus)
Červenavec hrebenatý (Potamogeton pectinatus)

Miroslav Zverka a Riečanka prímorská Domov Labutí
odrážka  Miroslav Zverka a pod ľavou rukou krík Riečňanka prímorská (Najas marina), objavený dňa 23.08.2008 v pravo od móla. odrážka  Jazero sa stalo v posledných rokoch obľúbeným domovom Labutí. V roku 2009 v septembri ich bolo prítomných 10.



Vodné vtáctvo

Plní dôležitú úlohu pri udržiavaní biologickej rovnováhy v jazere. Vďaka tomu, že jazero je na migračnej dráhe sťahovavých vtákov, ktorá vedie pozdĺž Dunaja, môžeme tu nájsť doposiaľ zistených až 20 druhov vtákov, z toho 7 chránených.

Najčastejšími druhmi vyskytujúcimi sa na jazere sú:
Labuť hrbozobá (Cygnus olor)
Kačica divá (Anas platyrhynchos)
Kačica lyžičiarka (Anas clypeata)
Chochlačka sivá (Aythya ferina)
Chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula)
Lyska čierna (Fulica atra)
Čajka smejivá (Larus ridibundus)


Ryby v Guláške

V jazere sa vyskytujú druhy rýb, ktoré sem priniesli vtáky alebo ich vysadili rybári. Jazero tvorí rybný revír s charakterom kaprovitej vody. Lokalita je evidovaná pod registračným číslom 1-0160-1-1 (kapor). V minulosti jazero zarybňoval miestny rybársky zväz až 4 000 kg rýb ročne. Domáci sa pamätajú na časy, kedy do pol hodiny ulovili bežne 2 kapre.

Bežné druhy:
Belička európska (Alburnus alburnus)
Hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio)
Hrúz škvrnitý (Gobio gobio)
Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus)
Kapor rybničný (Cyprinus carpio)
Karas obyčajný (Carassius carassius)
Pleskáč vysoký (Abramis brama)
Plotica červenooká (Rutilus rutilus)
Plotica lesklá ()
Slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus)
Úhor európsky (Anguilla anguilla)


Dravé ryby v jazere:
Šťuka severná (Esox lucius)
Zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca)
Ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis)
Sumec veľký (Silurus glanis)

Iné:
Korytnačka písmenková (Trachemys scripta elegans)
Korýtko rybničné (Unio tumidus)
Rak bahenný (Astacus leptodactylus)


História vzniku Hlbokého jazera v SenciBlízka minulosť GuláškyPopis lokality GuláškaBiotop na GuláškeVodné rastlinstvoVodné vtáctvoRyby v Guláške


Článok pripravil Miroslav Zverka, Peter Sumec Sýkora, kolektív STUBA DIVERS






Senec - Hlboké jazero
Lokalita: Senec
Rozloha: 95 ha
Charakter: štrkovisko
Max. hĺbka: 16 m
Priem. hĺbka: 14 m

Rybný revír: áno (kaprovitý)



Video záznamy:



Guláška, Hlboké jazero, Senec:
Opis jazera Guláška
Lokalita Guláška
Strany potápěčské
Potápačský karneval

Dunaj a jeho stav:
Kvalita vody v Dunaji
Protipovodňové opatrenia
Dunaj na zozname riek
Vpyv VD Gabčíkovo 2002


Akékoľvek pripomienky adresujte na e-mail: stubadivers@stubadivers.sk

Ďakujeme





Contact: STUBA DIVERS
City: Bratislava ; Country: Slovak republic
Contact person: Miroslav Zverka
E-mail: stubadivers@stubadivers.sk ; Mobile: +421 902 852 502
© 2003–2018 STUBA DIVERS